Planetka Pluto

Kriste pane! Zasa prišla babka. Je to nenormálne, keď sa ona stretne s mojou mamou a dajú sa do reči. A hádajte, kto je vždy náplňou ich rozhovoru? No kto iný ako ja! Áno, to malé, hubaté, nedozreté, nesamostatné, nesvojprávne a namyslené devätnásťročné dievčatko! Preboha! Nemôžu ma nechať niekedy plá...?

Je nedeľa. Zubúdzam sa na hlasy tiahnúce sa z kuchyňe. Sedí tam mama, tato a babka, ktorá práve prišla z kostola. Zrazu, ako obyčajne začujem svoje meno. "Klara chce ísť na VŠ do Zlína. Tam je to všetko drahé. Internát tam vraj stojí aj šesťtisíc za mesiac. Ako to zvládneme? Vincko povedal, že bude bývať u nich v Brne v baráku. Aspoň bude mať Pája sestru." No tak toto ma úplne položilo! Akým právom mi zariaďujú život preboha? Ja nechcem žiadnu podrbanú Páju, ja nechcem bývať u ujca! A už vôbec nechcem aby mi rodičia čosi platili! Som dospelá! Na seba si zarobím! Je to taký problé popri štúdiu pracovať v dnešnej dobe? KAŽDÝ TRETÍ TAK ŠTUDUJE! A čo sa oni vlastne starajú o môj život? No tak nezarobí, neštudujem. VŠ nieje povinná. No nebudem mať prachy, tak pôjdem na rok robiť Au-pair. Veď vzdelanie na to mám. Pedagogičku ezmú isto skôr neždáku vyhúlenú ekonomičku, nie? Ja viem, nieje to ľahký ako to vyzerá. Ale čo je v živote ľahké? Ja len viem, že nechcem, aby ma fotrovci sponzorovali. Po strednej idem na dva mesiace do zahraničia. Tam si zarobí na počiatočné štúdium. Ak ma ovšem vezmú na nejakú školu...

A spomínala som vám, ako mi matka udržuje vzťah? Nie? No tak počúvajte, lebo toto sa nestáva. Moja matka si píše s mojím priateľom, frajerom, čávom, fešákom, ako len chcete, ja ho budem volať priateľ maily. Normálneže si nejakú dobu tykali. Priateľ však CEZOMŇA samozrejme tento dej zvrátil nazad a opäť si vykajú. Už len toto je nenormálne. Neprihliadac na fotkra, ktorý si s nim tyká už asi dva roky.A hádajte, koľko s tým chalanom chodím. Dva mesiace! Pridrbané dva mesiace! A odvtedy, ako stretnem babku či mamu, vždy padne otázka: "A čo manžel?" A viete si predstaviť, čo mi spravila matka na narodeniny? Ona ho pozvala na moju oslavu! Moju, jej a bratovu narodeninovú, RODINNÚ, oslavu! Keby sme aspon spolu chodili dlhšie... On vedel o oslave skôr než ja! Viete ako ma tieto fakty iritujú? Mám chuť do niečoho plesknúť, tresknúť, niečo rozbiť, či také čosi. O vzťahu som im ja nepovedala, nie som blázon! Povedal to môj foter, ktorý bol tiež so mnou na školení, kde to všetko začalo. Svadbou. Mojou a jeho. Nedeste sa, to bola len sranda. Vždy v utorok sa stretáme v meste. On ide domov zo školy. Chápete, už v utorok! No o tom potom. Vždy ma matka večer zastaví: "No ako bolo na rande?" Toto slovo zo srdca nenávidím!

Niekto mi povedal, že som pesimista, vorkoholika k tomu cholerik. A čo! Mne to neprekáža a na druhých mi nezáleží. Samozrejme že nie na všetkých. Na niektorých mi záleži, no nie na tých, čo ich neznášam. Alebo "MILUJTE SA NAVZÁJOM?"