Planetka Pluto

   Skobo. Prezývka, ktorú som vymyslela Boriskovi. Je to tajné meno, ktoré pozná len naša partia.

    Áno, Skoba som ľúbila. Bolo to šialené. On, o dva roky mladší chalan. Pamätám na prvé stretnutie. Neviem už presne v ktorom ročníku som ho spoznala. Maroš a Beata, Miša a možno aj Petra, no to si už presne nepamätám. Ihrisko a veľký ťažký valec na traktor. Áno, to všetko patrí k nášmu zoznámeniu. Neviem ako presne, ale pamätám si, ako sme sedeli všetci na to veľkom valci. Boli sme deti. Asi piataci na základnej škole. Nepamätám si toho veľa, ale spomínam si na svoje myšlienky. Borisa som si hneď všimla a povedala si: No tak s týmto chalanom sa chcem kamarátiť... Neviem prečo. Ale tiež mi prebehlo hlavou: Nikdy sa však nesmiem doňho zalúbiť. Čo ti šibe? Je mladší a má frajerku. Hej, Mišu som pokladala za jeho frajerku. Jeho krásnu sesternicu. Táto osoba ma vždy pritlačila k zemi. Dievča s dievčenským výzorom, dievčenských správaním, dievčenským obliekaním... Možno je to divné. Ja som bola vždy tak trošku chalanisko... Sukňa? To sa u mňa nedalo nájsť. Kabelka? Kdeže, tú nenosím dodnes. Iné topánky ako tenisky som nezniesla...Hmm. čo sme robili? Čo ja viem? Bola som ticho. Snažila som sa byť tajomná a prostredie si trošku okoknúť. Ale nedarilo sa. Moje ja ma prevládlo nakoniec a ja som sa rozrečnila... a tiež sme s Peťou vyliezli na tyčku rozhodcov – miesto kde sedí rozhodca tenisu....

    Je to divné. Zaľúbenie v piatej triede na prvý pohľad...Trápne poskakovanie a vyliezanie na valec...Mala som pocit, že aj ja sa mu páčim...

   Je to už dosť rokov, čo sa poznáme. Nestretávali sme sa pravideľne. Každé stretnutie s ním však vo mne zachovalo spomienky a duševný nepokoj ešte týždeň... Myslela som naňho každý deň celý týždeň. Vždy som závidela Beate a Miše. Oni s ním boli a ja nie...

   Zvrtlo sa to všetko v deviatej triede. Vtedy ma mama začala púšťať na diskotéky. Tu začala moja diskotéková lowe. Neviem na ktorej zábav to bolo po prvý krát... V deviatej triede to určite nebolo. Vtedy som „chodila“ s Rasťom Bohušom – mesiac presne a nejaký čas s Tomášom Lajčinom. Áno, to bolo obdobie, keď som naňho na chvíľu zabudla. Stretnutie s ním nebolo zvláštnosťou. Všetko sa to však zvrtlo na strednej...

    Tomáš bol ďaleko. Mala som frajera s ktorým som nemohla byť. 120km. Túžila som po láske a ona tu nebola. Áno, začala som Tomáša „podvádzať“. Ani neviete ako som sa potom cítila. „Podvod“. Považovala som za to, aj keď som pozrela na druhého chalana...Neskôr pohľady nahradili dotyky pri tanci...A pusa.. prvá veľká pusa...Ale to nie je na túto tému.

   Neviem ako sa to vždy stalo, ale išli sme so Skobom na rovnaké zábavy. Nikdy sme o tom vopred nevedeli, nedohadovali sme sa...Ale vždy, takmer vždy sme skončili spolu v náručí. Ja viem, znie to tak romanticky debilne...Ale ja som lietala. Rozplývala sa...No prešla zábava a zobudila som sa do reality. Stretli sme sa až na ďalšej disco.  

   Postupne som ho spoznávala. Bola som prekvapená, keď som zistila, že jeho rodičia vlastnia šenk a tento rok už aj reštauráciu. Je bohatý. Nosí samé značková veci. Nikdy som si to však na ňom nevšimla...Naozaj. Nech hovorí kto chce, čo chce, nemám ho rada, kvoli bohatstvu...

   V poslednom čase začal posilovať, naberať svalov...Dnes má tehličky na bruchu a vymakane prsia...

   Začali sme sa častejšie stretávať vďaka Marošovi. Moja túžba po ňom rástla...A opäť sme pri zábavovom frajerovi: Pamätám si na to ako dnes, keď ma prvý krát pobozkal. Zábava v Suchej. Vonku tma. Pred domom Martinkovičov stál Borisko s Marošom.  Čakali na nás, baby. Ako vždy som prišla pred Petrin dom prvá. Bola som namaľovaná a mala som tiež rúž na perách. Ako ma Borisko zbadal, povedal: „Je, Klari, ty más namaľované pery. Aj ja chcem“ Zohol sa a jemne ma pobozkal. To bolo tak krásne nečakené.

   Chodili sme na kupká, do kina, na tréningy... proste celá partia...naše kamarátstvo rástlo a ja som nikdy od neho nemohla oči odtrhnúť...

   Myslela som si, že je to už čosi viac. Niečo ako neformálne chodenie. Zábava Dlhá. Zo Suchej sme išli peši. V Košolnej sa k nám pripojil aj s Momom. Alkohol. Fľaša vodky Bobo a Momo, druhá Ja, Dada, Rasťo. Od Košolnej po Dlhú sme sa držali za ruky. V Dlhej sme sa držali okolo pása a tancovali sme. Dotyky, pohľady... Spôsobil to však prevažne alkohol. Všetci boli prekvapení, všetci si mysleli že spolu chodíme...Áno, páčilo sa mi to. 

   No prišlo mi z alkoholu zle. Vracala som. Musela som rýchlo utiecť niekam do tmy. S partiou som ho nechala na parkete samého. Danka  s Rasťom  hneď bežali za mnou. Chvíľku som bola na disco a potom ma vyviedli na poľnú cestičku, kde som prežila neskutočné hnusnú polhodinu vracania... Rasťo a Danka boli úžasný. Starali sa o mňa. Keď som sa dala dokopy, vrátila som sa...

   Celá šťastná som sa pokúšala nájsť Boriska. No zrazu som ho uvidela. Nebola som si hneď istá či to je on, ale bol. Otočený k pódiu sa objímal s Erikou. Erika pred ním bola vysadnutá na pódiu. Nechcela som tomu veriť. Neviem určite, ale asi sa aj bozkávali...Utiekla som von.   Danka s Rasťom boli opäť pri mne. Dada nadávala... Neplakala som ešte ale bola som z toho mimo.

    Prišiel za mnou Martin. Predtým sme sa nikdy veľmi nerozprávali. Je to najlepší kamarát Borisa. A povedal mi niečo, čo ma  veľmi potešilo. Povedal, že Boris je super chalan a nespravil by to za triezva. Hovoril, že Boris s Marošom stále o mne rozprávajú a proste že ma Boris má strašne rád. Ja som možno blbá, ale ja som vtedy Boriskovi odpustila. Išla som dovnútra a sadla si na pódium vedľa Boriska s Erikou. Medzi nami sedel ešte Martin. Nehovorila som nič. Dada však začala po Borisovi kričať že je hnusná sviňa, že ako mi toto môže spraviť...Bože, toto nie!!! Toto som nechcela. Boris išiel preč. Martin išiel s ním. Eriku tam nechal a odišiel domov... Vtedy som sa rozplakala. Danke na pleci...

   Nespala som, nejedla. Napísala som Boriskovi cez net. Zas prvá... zas tá blbá... Borisko mi povedal, že tiež nespal a že je strašný debil... A že mu je to ľúto...

   A viete čo spravil na ďalšej zábave? Nechal sa zmanipulovať Romanou...15r.